V ženskom rode - archív do 2019 + bonusy

S akými problémami sa stretávajú deti pri vyjadrovaní svojich obáv, starostí a prežívania v oblasti duševného zdravia? Akú úlohu zohrávajú pri podpore duševne zdravého životného štýlu detí ich rodičia? Ako môže škola vytvoriť bezpečné a prijímajúce prostredie a pomôcť tak duševnému zdraviu detí a učiteľov? Ako docieliť, aby boli školy miestom, kde sa podpora dostáva každému človeku? 

V diskusii som privítala psychológa a špeciálneho pedagóga Viktora Križa, školskú psychologičku Kornéliu Ďuríkovú a Dianu Klepoch Majdákovú, projektovú manažérku Koalície škôl z Ligy za duševné zdravie.

 

 

Vypočujte si záznam zaujímavej a vysoko aktuálnej diskusie s názvom Ako spájať rozdelenú spoločnosť?, ktorú v spolupráci s Ligou za duševné zdravie pripravila spoločnosť UNIQA. Mojimi hosťami boli sociologička Zora Bútorová, ktorá sa dlhodobo venuje výskumom verejnej mienky, sociálny antropológ Juraj Buzalka a Wanda Adamik Hrycová, filmová producentka a žena so zažitou skúsenosťou úzkostnej poruchy, ktorá po snahe o destigmatizáciu týchto problémov čelila posmechu a mnohým urážkam.

V diskusii sme hovorili o tom, ako vplýva rozdelená spoločnosť na duševné zdravie ľudí a o tom, čo sa v tejto oblasti zmenilo v priebehu posledných rokov. Rozoberali sme, akú úlohu zohrávajú technológie a sociálne médiá pri udržiavaní a posilňovaní našich pocitov hnevu a strachu. Moji hostia tiež ponúkli názory na možné pozitívne zmeny a riešenia.

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy.

Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch.

Náš rozhovor sme nahrali pri príležitosti jej návštevy Slovenska v októbri 2023 v role ambasádorky ESET Science Award.

Spokojnosť s vlastným životom, pocit zmysluplnosti a užitočnosti úzko súvisia s tým, čo robíme - nie však pre seba, ale pre iných. Robenie spoločenského dobra, teda čohokoľvek užitočného pre komunitu v ktorej žijeme, má veľký vplyv na naše duševné zdravie. Pri pomoci komunite sa človek často zapája do pozitívnych interakcií s inými ľuďmi, čo zlepšuje jeho sociálne zručnosti a posilňuje medziľudské vzťahy. Nové záujmy a znalosti, ktoré si robením komunitného dobra rozvíjame, nezriedka vedú k budovaniu sebaúcty a väčšej sebaistote.

V diskusii o tom, ako dobrovoľná a nezištná práca pre dobro celku vplýva na duševné zdravie jednotlivcov, komunít a celej spoločnosti som hovorila s Martinou Kolesárovou, výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis, Andrejom Vršanským, výkonným riaditeľom Ligy za duševné zdravie, s medzinárodne certifikovanou koučkou a mediátorkou
Zorou Grohoľovou a s Luciou Paškovou, známou podnikateľkou, filantropkou a aktivistkou v občianskom sektore na Slovensku.

Kedy si poviete, že ste na niečo starí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Zamýšľame sa nad tým, aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí a akým problémom čelia seniori na pracovisku a v spoločnosti.

Osobné výpovede mojich troch hostiek sú inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí. Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie. 

 

Aké sú najčastejšie mýty, záhady a kultúrne stereotypy súvisiace so ženským telom? Aký je ich vplyv na osobný, partnerský a sexuálny život žien? Je ženská krása a mladosť to jediné, čo má na žene cenu? Ako sa spoločnosť pozerá na starnúce ženy? A ako spoločenské očakávania deformujú sebavnímanie dievčat a žien? Dá sa naučiť zdravému vzťahu k svojmu telu a nebáť sa prejaviť svoju ženskú sexualitu?

Na tieto a ďalšie otázky odpovedali psychiatrička a sexuologička Dana Šedivá, herečka a režisérka Zita Furková a gynekologička Radmila Sládičeková.

Ako sa prejavuje zneužívanie moci a postavenia, ktoré psychicky ubližuje inému človeku? Ako rozoznať a priznať (si), že vám niekto psychicky na pracovisku alebo v škole ubližuje? Ako sa brániť v situáciách, kedy dochádza k šikanovaniu, mobbingu alebo bossingu? K čomu vedie kultúra tolerancie psychického násilia a zneužívania? Ako takúto zažitú skúsenosť spracovať tak, aby nás dlhodobo neparalyzovala?

Počúvajte odpovede aj na mnohé iné otázky. Mojimi hosťami boli Ivana Šáteková, výtvarníčka so zažitou skúsenosťou šikany počas univerzitného štúdia, Gabriel Hrustič, klinický psychológ a psychoterapeut a Marián Mesároš, právnik zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

 

Diskusia vznikla pod odbornými krídlami Ligy za duševné zdravie.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide?

 

Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.

 

Hovorí sa, že životné krízy človeku ponúkajú tú najväčšiu možnosť vnútorne rásť. Avšak v období, keď sa cítime na dne, sa zvykneme uzavrieť do seba. Premýšľať o pozitívnej budúcnosti a osobnostnom raste sa nám nechce a nedá. Neraz máme pocit, že celý svet striehne iba na to, kedy sa celkom zosypeme. Sme presvedčení, že všetci vidia, ako sme zlyhali. 

Ako sa vtedy znovu postaviť na nohy? Ako nájsť odvahu vyhľadať odbornú pomoc a nebáť sa medikamentóznej liečby? Ako opäť nájsť zmysel života? Ako sa poučiť z toho, čím sme si prešli? Ako sa začať preventívne starať o svoje duševné zdravie? 

O svojich skúsenostiach a spôsoboch, ako sa s krízovými situáciami vyrovnali otvorene rozprávajú speváčka Celeste Buckingham so skúsenosťou vyhorenia a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorá má skúsenosť porúch príjmu potravy.

Aký obraz duševnému zdraviu na Slovensku vytvárajú médiá? Dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí a chorôb a prispievať k osvete v tejto oblasti? Akú rolu hrajú uvedomelé novinárky a novinári vo verejnom diskurze o duševnom zdraví?

 

V diskusii organizovanej v spolupráci s Ligou za duševné zdravie boli mojimi hostkami/hosťami Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora a editorka Denníka N, MUDr. Vanda Valkučáková, psychiatrička a členka výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

Čo môžeme pre seba urobiť vo chvíli, keď sa necítime psychicky dobre?

Kedy a ako je dobré obrátiť sa na niekoho blízkeho a kedy by sme mali vyhľadať odbornú pomoc? Ako sa vieme čo najlepšie pripraviť na vypočutie si našich blízkych, ktorí prežívajú krízu? Ako máme reagovať? Môžeme vôbec ľuďom s duševnými problémami radiť?

 

Na tieto a ďalšie otázky odpovedali vo verejnej diskusii hudobníčka a ilustrátorka Zuzana Smatanová,psychiatrička Mária Matisová a psychológ Michal Bača.

Akým očakávaniam spoločnosti čelia ženy od svojej mladosti? Kto, čo a ako formuje našu predstavu o sebe? Ako sa zažité stereotypy podpisujú na tom, ako sa dievčatá a mladé ženy učia premýšľať o svojej budúcnosti a ambíciách? Čo ženám pomáha nabrať odvahu prestať sa riadiť očakávaniami iných a žiť svoj život slobodne(jšie)?

Hostkami mojej záverečnej diskusie v rámci Bratislavského kultúrneho leta boli režisérka a spisovateľka Eva Borušovičová, výtvarníčka Ivana Šáteková a dokumentaristka Diana Fabiánová.

Umeniu a literatúre po stáročia dominovali muži. Kde boli v čase vzniku slávnych umeleckých a literárnych diel ženy? Koľké z nich boli mužom múzou a objektom ich tvorby a koľké z nich samy tvorili? 

V diskusii o ženách v umení sme hľadali odpovede aj na otázky, či je so ženami - autorkami zaobchádzané férovo, aká je dnes cena umenia, ktoré tvoria ženy, aké prekážky v tvorbe majú umelkyne, ktoré sa stanú matkami, alebo aké nové témy prinášajú do umenia práve ženy.

Diskutovali kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková, historička umenia a rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová, divadelná a filmová herečka Marta Maťová a maliarka
Katarína Janečková Walshe.

Diskusia vznikla v spolupráci s BKIS.

Sophie Hyde je austrálska režisérka, producentka, scenáristka a zakladajúca členka Closer Productions. Jej najnovší film Good Luck to You Leo Grande, ktorého scenár napísala Katy Brand, s Emmou Thompson a Darylom McCormackom v hlavných úlohách, rozpráva príbeh mladého sexuálneho pracovníka Lea Grandeho a ovdovenej učiteľky na dôchodku, upätej päťdesiatničky Nancy Stokes.  

Film som videla trikrát a zakaždým som s hlbokým úžasom sledovala premenu oboch postáv, ich zraniteľnosť a krehké, no krásne ľudské spojenie, ktoré dokázal sprostredkovať. Osobne by som povedala, že je to film o láskavosti, neodsudzovaní a o sile prijatia, ktorú by sme si mali - hlavne my ženy - ponúknuť, aby sme dokázali žiť život bez sebakontroly a neustáleho trápenia sa v snahe naplniť očakávania druhých. 

 

POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku. Jeho slovenskú verziu si môžete prečítať na webe Denníka N.

Ako sa za posledné storočie zmenil náš postoj k svadbe a manželstvu? Do akej miery bola a je svadba vnímaná ako nevyhnutnosť v rámci spoločenských zvyklostí a pravidiel?

Ako kedysi súvisela s majetkami a dobrým menom rodiny? Mohla sa žena kedysi vydávať "z lásky"? Ako sa dnes spoločnosť pozerá na slobodné ženy a ženy, ktoré sa vydávať nechcú? A závisí vôbec vyrovnanosť, pokoj a porozumenie vo vzťahu od toho, či sú partneri zosobášení? 

Mojimi hostkami dnes sú profesorka etnológie Marta Botiková, sociologička a odborníčka na rodovú problematiku Silvia Porubänová a párová terapeutka Jolana Kusá. 

 

Poznámka: Ospravedlňte prosím technické zvukové problémy v závere, kedy mikrofóny miestami bohužiaľ rušil neznámy signál, ktorý sme nevedeli ovplyvniť. Verím, že napriek tomu si nás vypočujete so záujmom.