V ženskom rode - archív do 2019 + bonusy

V ženskom rode naživo: Šaty ako kľúč (záznam diskusie)

Ako sa obliekali slovenské ženy pred 100 rokmi, aké boli bežné odevné súčasti v meste a na vidieku a ako ovplyvňoval slovenský ľudový odev mestskú módu žien? Ako sa žena "oslobodzovala" resp. emancipovala v obliekaní a prečo? Do akej miery spoločnosť tlačila a aj dnes tlačí ženy a dievčatá do istých spôsobov obliekania? Sú ženy slobodné v tom, ako sa môžu obliekať?

V diskusii Šaty ako kľúč sa rozprávame o tom, ako zmeny v ženskom obliekaní odzrkadľujú zmeny v spoločenskom a sociálnom postavení žien.

Mojimi hosťami sú Boris Hanečka, módny návrhár a dizajnér, Zuzana Šidlíková, historička módy, kurátorka Múzea ľudovej umeleckej výroby
Eva Hasalová a historička módy, kurátorka Slovenského národného múzea. 

 

Podujatie vzniklo v sérii štyroch diskusií ako súčasť mestského festivalu Bratislavské kultúrne leto 2022.

Diskusia: Stratégie zvládania násilia v partnerských vzťahoch (spolupráca s Ligou za duševné zdravie)

S hostkami Ľubou Pavelovou (Budúcnosť n.o.), Elenou Ondruškovou (Liga za duševné zdravie SR) a Dašou Malíkovou (ALEJ poradenské centrum) sa v diskusii venujeme tomu, ako fungujú a aké stratégie volia ženy, ktoré zažívajú násilie v párových vzťahoch.

Hovoríme predovšetkým o rôznych našich predsudkoch a pretrvávajúcich stereotypných predstavách - napríklad, že existujú ženy, ktoré majú "predispozíciu" byť obeťou párového násilia, prípadne, že "skutočné" násilie je len to fyzické, pri ktorom padajú údery. Nie je to pravda.

 

Násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ľudia - ženy, aj muži - rôzneho veku, vzdelania a sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele človeka nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté. Mali by byť rovnako absolútne neprijateľné.

 

Mentalita signifikantnej časti slovenskej spoločnosti má pritom stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Tieto zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície. Nútia ju prijať kontrolu a ovládanie mužom, prípadne patriarchálnou spoločnosťou v opakovaných snahách obmedziť jej právo na telesnú integritu. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť. Mali by sme tiež prestať bagatelizovať a spochybňovať slová tých, ktorí násilie zažili alebo zažívajú a s touto skúsenosťou sa nám zdôveria. Dôsledok nami vyjadrených pochybností môže byť iba negatívny.

Diskriminácia žien v rodine a kariére - predsudok či realita? (diskusia Bratislavská kaviareň OSF)

Dominujú v našej spoločnosti stále rodové stereotypy? Formujú nás normy a predsudky spojené s rodovou deľbou práce? Ako vníma spoločnosť úspešné ženy v riadiacich funkciách? Dá sa kariéra ženy skĺbiť s fungujúcou rodinou? Čo ak sa ocitne žena, prípadne aj matka za hranicou svojich možností, bez práce, domova či na úteku? Ako pomáha spoločnosť takýmto ženám? Existuje mýtus ženskej krásy? Môžu nám pri nastoľovaní pomerného zastúpenia žien pomôcť kvóty?

Diskusiu Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá sa uskutočnila 21.10.2021 v Bratislave moderovala Katarína Strýčková, hostkami boli:

Barbora Paulovič-Deckerová - riaditeľka Divízie partnerského predaja pre región CEE v IBM

Timea Keresztényiová - šéfka publicistiky ženských magazínov Eva a Madam Eva

Daniela Gáliková - riaditeľka krízového centra Brána do života

Olívia Hurbanová - autorka konceptu Future Skills™, revolučného vzdelávania.

Anna Diamantopoulou: The impact of pandemic on education of girls from poor countries is a tragedy for us all

"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou.

 

POZNÁMKA: Nahrávka je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

Špeciálny diel #101: Rozhovor s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou o folklórnej duši

Dnešný mimoriadny diel som nahrala netradične s dvomi hosťkami: s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou, s ktorými som kedysi tancovala a spievala vo folklórnom súbore Rozsutec v Žiline. Stretli sme sa v štúdiu Žilinskej univerzity pri príležitosti nahratého stého dielu V ženskom rode. Rozprávali sme o tom, čo nás spája a čo všetky tri opatrujeme hlboko v sebe - o láske o folklóru, o priateľstve, radosti a vzájomnom prijatí.

Ďakujem vám všetkým nielen za vašu priazeň a podporu, ale najmä za vašu otvorenosť myšlienkam a príbehom žien, ktoré medzi nami žijú. Ochota počúvať a otvárať sa iným názorom je podľa mňa základom zdravej spoločnosti. Práve na nej stojí naša vzájomná dôvera, úcta a pocit spolupatričnosti.

Diskusia V ženskom rode NAŽIVO: Ako sa žije ženám na Slovensku?

V utorok 16.júna, presne rok a deň po inaugurácii prvej ženy za prezidentku Slovenskej republiky, sa uskutočnila prvá verejná diskusia V ženskom rode NAŽIVO. Išlo o úvodnú debatu o tom, čím a ako žijú ženy na Slovensku, ďalšie budú nasledovať.

Ženy na Slovensku majú čo povedať. V ich prospech však stále treba hovoriť. Je potrebné dávať im priestor, aby mohli samy povedať, ako a čím žijú, čo ich skutočne trápi, zaujíma, motivuje, ako (ne)môžu realizovať svoje talenty a túžby, čo potrebujú k dôstojnému životu. Tieto diskusie sú tiež priestorom a možnosťou pre ostatných, aby mohli porozumieť, k akému spoločenskému dobru skutočná rovnosť pohlaví či rodová rovnosť prispeje.

Tento podcast je zvukovým záznamom spomínanej úvodnej diskusie. Video z nej nájdete aj na FB Denníka N.

Diskusia k 100.výročiu volebného práva žien v Československu (zvukový záznam)

Vypočujte si zvukový záznam verejnej diskusie o význame volebného práva, ktoré ženy v Československu získali prijatím demokratickej ústavy 29.februára 1920.

Mala som mala česť moderovať ju vo svojej moderátorskej premiére deň pred tohtoročnými parlamentnými voľbami na Slovensku. Mojimi hosťkami a diskutérkami boli sociologička Zora Bútorová (Inštitút pre verejné otázky), riaditeľka spolku Živena Magda Vášáryová a historička Jana Jablonická – Zezulová (Inštitút pre výskum práce a rodiny). 

Podujatie zorganizoval Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, MPSVR SR a Inštitút pre výskum práce a rodiny, v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01 , ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Diskusiu vysielal na FB naživo Denník N.

Séria #VzorŽena: Katarína Mills

Dňa 29.februára 1920 bola prijatá Ústava prvej Československej republiky. Deklarovala, že všetci sú si rovní vo svojich právach. Ženy na Slovensku si tak po rokoch aktívneho pôsobenia v ženských spolkoch a časopisoch vybojovali právo voliť a byť volené.

Naša vďačnosť patrí ženám ako boli Hana Gregorová, Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová, Alica Masaryková či Františka Plamínková. Aktivistky išli roky proti väčšinovej predstave ženy, a často sa pritom stretávali s výsmechom aj nadávkami. Z našej cesty odstránili prekážku, aby sa nové generácie žien mohli realizovať slobodne a rovnoprávne.

Pri tejto príležitosti som vytvorila novú sériu podcastu V ženskom rode s názvom "Vzor žena". Predstavujem v nej súčasné ženy, ktoré s odvahou nachádzajú svoju cestu v živote. Inšpirujú nás, ako slobodne žiť, pracovať a napĺňať svoje talenty na radosť seba aj v prospech ostatných.

Mojou snahou je tiež motivovať nás k zamysleniu, kým ako ženy sme, aj ako naše životy závisia od výchovy a od toho, ako sa nechávame ovplyvniť očakávaniami rodiny či spoločenskými predsudkami.

Kim Morgan: Coaching is a detective work in people´s souls (Episode in English)

Kim Morgan is one of the UK’s first executive business and personal coaches.

She is an inspirational and innovative coach, working extensively across the UK and Europe with organisations, senior business leaders and executive teams. She is a specialist in delivering mentor and coach education.

We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls.

Kim is also a CEO of Barefoot Coaching, one of the most successful and fastest growing coaching and coach training businesses in the UK. 

 

We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls.

Upozornenie: Kde a ako hľadať nové diely V ženskom rode?

Podcast V ženskom rode stále žije a jeho nové diely vychádzajú pravidelne každú stredu.

V spolupráci s rešpektovaným Denníkom N vychádza v novom kanáli a rozhovory dokonca môžete aj čítať, pretože dostali aj písomnú formu.

Vypočujte si, kde a ako nájdete nový kanál, a prihláste sa na jeho odber.

Na tomto mieste začne čoskoro vychádzať nová séria V ženskom rode - Projekt 100. 

 

 

Chimamanda Ngozi Adichie: Anger Can Give Women Freedom to Speak for Themselves

Nigerian-born author Chimamanda Ngozi Adichie is one of my most beloved writers. Talking to her in person was a dream came true.

Adichie´s novels Purple Hibiscus, Half of a Yellow Sun, and Americanah have been translated into over thirty languages and won many international prizes and awards. Her 2009 TED Talk, The Danger of A Single Story, is now one of the most-viewed TED Talks of all time, and her 2012 talk We Should All Be Feminists has a started a worldwide conversation about feminism.

In Feminine Gender podcast we talk about hope and love, as well as feminism, subtlety of today´s misogyny, female bodies, and about the fact that women are first and foremost human beings with their own rights.

Ursula Keller: Female scientists should not be discriminated (Episode in English)

Ursula Keller sa narodila a pracuje vo Švajčiarsku. V detstve trpela poruchami učenia a dlhý čas jej dyslexia a dysgrafia mimoriadne komplikovali život. Napriek tomu je dnes špičkovou odborníčkou v oblasti ultrarýchlych laserových technológií, výskumníčkou, pedagogičkou, nositeľkou viacerých patentov a v roku 2018 dokonca získala od Európskeho patentového úradu ocenenie Európsky vynálezca roka.

Vždy ma fascinovali ženy, ktoré sa vedeli presadiť vo svete vedy. Ten sa totiž stále považuje skôr za tradičnú mužskú doménu. Že to tieto ženy nemajú ľahké, dokazuje aj dnešné Ursulino rozprávanie.

Poznámka: Dnešný diel bol nahratý v anglickom jazyku v Bratislave pri príležitosti vyhlasovania výsledkov súťaže ESET Science Awards 2019, v ktorej bola Ursula Keller členkou medzinárodnej poroty. 

Rozhovor v slovenskom jazyku si môžete prečítať v textovej podobe na webe Denníka N.

Ursula Keller was born and works in Switzerland. Despite her learning disabilities in early childhood, she became a world renowned scientist, mainly in the area of ultrafast laser technologies.

She graduated from Stanford University and now works as a professor of physics at the ETH in Zurich. She is also an inventor, and she was named the winner of the 2018 European Inventor Award by the European Patent Office.

Zuzana Maďarová: O zneviditeľnených ženách novembra 1989

V novembri 1989 nejedna žena premýšľala, či pôjde na demonštráciu, pretože doma má deti a jej partner už na tej demonštrácii je. On sa nepýtal, či môže ísť, čo to bude znamenať pre rodinu, on na tú demonštráciu išiel. No v situácii, keď vieme alebo máme podozrenie, že to bude nebezpečné, sa žena zamýšľa nad tým, čo to bude znamenať pre deti, keď sa obom rodičom niečo stane, keď ich napríklad zatknú.

Aj o tom dnes hovorí výskumná pracovníčka Zuzana Maďarová, ktorá predstavuje svoju najnovšiu knihu Ako odvrávať novembru 1989. 

V ženskom rode sme spolu diskutovali aj o kolektívnej pamäti, o tradičnom obraze hrdinov na tribúnach, „zneviditeľnených“ ženách a o tom, že je dôležité prerozprávať príbeh Novembra ´89 nanovo.

Helga Palušová: O veľkolepých stretnutiach samých so sebou

Helga Palušová síce najskôr vyštudovala žurnalistiku a politológiu, no neskôr sa rozhodla pre psychológiu a stala sa psychoterapeutkou. Svoju prax vedie aj v Bratislave, predovšetkým však pôsobí vo Viedni, kde už niekoľko rokov žije so svojím manželom a tromi deťmi.

V ženskom rode sme sa rozprávali napríklad aj o deťoch, výchove, rodičovstve, ale najmä o tom, aké je to stíšiť sa, aby sme sa počuli a mali možnosť stretnúť sa sami so sebou.

 

Jana Juráňová: Nebáť sa vlastnej slobody

Jana Juráňová je prekladateľka z ruštiny a angličtiny. Okrem toho píše knihy aj divadelné hry a v minulosti tiež bola redaktorkou Slovenských pohľadov a komentátorkou Rádia Slobodná Európa. V januári 2019 jej vtedajší prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Pre zainteresovaných je ale Jana Juráňová známa predovšetkým ako presvedčená feministka.

V ženskom rode sa rozprávame o asymetrii moci, solidarite medzi ženami, starnutí aj literatúre.