V ženskom rode

Anna Diamantopoulou: The impact of pandemic on education of girls from poor countries is a tragedy for us all

"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou.

 

POZNÁMKA: Nahrávka je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

Špeciálny diel #101: Rozhovor s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou o folklórnej duši

Dnešný mimoriadny diel som nahrala netradične s dvomi hosťkami: s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou, s ktorými som kedysi tancovala a spievala vo folklórnom súbore Rozsutec v Žiline. Stretli sme sa v štúdiu Žilinskej univerzity pri príležitosti nahratého stého dielu V ženskom rode. Rozprávali sme o tom, čo nás spája a čo všetky tri opatrujeme hlboko v sebe - o láske o folklóru, o priateľstve, radosti a vzájomnom prijatí.

Ďakujem vám všetkým nielen za vašu priazeň a podporu, ale najmä za vašu otvorenosť myšlienkam a príbehom žien, ktoré medzi nami žijú. Ochota počúvať a otvárať sa iným názorom je podľa mňa základom zdravej spoločnosti. Práve na nej stojí naša vzájomná dôvera, úcta a pocit spolupatričnosti.

Diskusia V ženskom rode NAŽIVO: Ako sa žije ženám na Slovensku?

V utorok 16.júna, presne rok a deň po inaugurácii prvej ženy za prezidentku Slovenskej republiky, sa uskutočnila prvá verejná diskusia V ženskom rode NAŽIVO. Išlo o úvodnú debatu o tom, čím a ako žijú ženy na Slovensku, ďalšie budú nasledovať.

Ženy na Slovensku majú čo povedať. V ich prospech však stále treba hovoriť. Je potrebné dávať im priestor, aby mohli samy povedať, ako a čím žijú, čo ich skutočne trápi, zaujíma, motivuje, ako (ne)môžu realizovať svoje talenty a túžby, čo potrebujú k dôstojnému životu. Tieto diskusie sú tiež priestorom a možnosťou pre ostatných, aby mohli porozumieť, k akému spoločenskému dobru skutočná rovnosť pohlaví či rodová rovnosť prispeje.

Tento podcast je zvukovým záznamom spomínanej úvodnej diskusie. Video z nej nájdete aj na FB Denníka N.

Diskusia k 100.výročiu volebného práva žien v Československu (zvukový záznam)

Vypočujte si zvukový záznam verejnej diskusie o význame volebného práva, ktoré ženy v Československu získali prijatím demokratickej ústavy 29.februára 1920.

Mala som mala česť moderovať ju vo svojej moderátorskej premiére deň pred tohtoročnými parlamentnými voľbami na Slovensku. Mojimi hosťkami a diskutérkami boli sociologička Zora Bútorová (Inštitút pre verejné otázky), riaditeľka spolku Živena Magda Vášáryová a historička Jana Jablonická – Zezulová (Inštitút pre výskum práce a rodiny). 

Podujatie zorganizoval Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, MPSVR SR a Inštitút pre výskum práce a rodiny, v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01 , ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Diskusiu vysielal na FB naživo Denník N.

Séria #VzorŽena: Katarína Mills

Dňa 29.februára 1920 bola prijatá Ústava prvej Československej republiky. Deklarovala, že všetci sú si rovní vo svojich právach. Ženy na Slovensku si tak po rokoch aktívneho pôsobenia v ženských spolkoch a časopisoch vybojovali právo voliť a byť volené.

Naša vďačnosť patrí ženám ako boli Hana Gregorová, Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová, Alica Masaryková či Františka Plamínková. Aktivistky išli roky proti väčšinovej predstave ženy, a často sa pritom stretávali s výsmechom aj nadávkami. Z našej cesty odstránili prekážku, aby sa nové generácie žien mohli realizovať slobodne a rovnoprávne.

Pri tejto príležitosti som vytvorila novú sériu podcastu V ženskom rode s názvom "Vzor žena". Predstavujem v nej súčasné ženy, ktoré s odvahou nachádzajú svoju cestu v živote. Inšpirujú nás, ako slobodne žiť, pracovať a napĺňať svoje talenty na radosť seba aj v prospech ostatných.

Mojou snahou je tiež motivovať nás k zamysleniu, kým ako ženy sme, aj ako naše životy závisia od výchovy a od toho, ako sa nechávame ovplyvniť očakávaniami rodiny či spoločenskými predsudkami.

Kim Morgan: Coaching is a detective work in people´s souls (Episode in English)

Kim Morgan is one of the UK’s first executive business and personal coaches.

She is an inspirational and innovative coach, working extensively across the UK and Europe with organisations, senior business leaders and executive teams. She is a specialist in delivering mentor and coach education.

We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls.

Kim is also a CEO of Barefoot Coaching, one of the most successful and fastest growing coaching and coach training businesses in the UK. 

 

We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls.

Upozornenie: Kde a ako hľadať nové diely V ženskom rode?

Podcast V ženskom rode stále žije a jeho nové diely vychádzajú pravidelne každú stredu.

V spolupráci s rešpektovaným Denníkom N vychádza v novom kanáli a rozhovory dokonca môžete aj čítať, pretože dostali aj písomnú formu.

Vypočujte si, kde a ako nájdete nový kanál, a prihláste sa na jeho odber.

Na tomto mieste začne čoskoro vychádzať nová séria V ženskom rode - Projekt 100. 

 

 

Chimamanda Ngozi Adichie: Anger Can Give Women Freedom to Speak for Themselves

Nigerian-born author Chimamanda Ngozi Adichie is one of my most beloved writers. Talking to her in person was a dream came true.

Adichie´s novels Purple Hibiscus, Half of a Yellow Sun, and Americanah have been translated into over thirty languages and won many international prizes and awards. Her 2009 TED Talk, The Danger of A Single Story, is now one of the most-viewed TED Talks of all time, and her 2012 talk We Should All Be Feminists has a started a worldwide conversation about feminism.

In Feminine Gender podcast we talk about hope and love, as well as feminism, subtlety of today´s misogyny, female bodies, and about the fact that women are first and foremost human beings with their own rights.

Ursula Keller: Female scientists should not be discriminated (Episode in English)

Ursula Keller sa narodila a pracuje vo Švajčiarsku. V detstve trpela poruchami učenia a dlhý čas jej dyslexia a dysgrafia mimoriadne komplikovali život. Napriek tomu je dnes špičkovou odborníčkou v oblasti ultrarýchlych laserových technológií, výskumníčkou, pedagogičkou, nositeľkou viacerých patentov a v roku 2018 dokonca získala od Európskeho patentového úradu ocenenie Európsky vynálezca roka.

Vždy ma fascinovali ženy, ktoré sa vedeli presadiť vo svete vedy. Ten sa totiž stále považuje skôr za tradičnú mužskú doménu. Že to tieto ženy nemajú ľahké, dokazuje aj dnešné Ursulino rozprávanie.

Poznámka: Dnešný diel bol nahratý v anglickom jazyku v Bratislave pri príležitosti vyhlasovania výsledkov súťaže ESET Science Awards 2019, v ktorej bola Ursula Keller členkou medzinárodnej poroty. 

Rozhovor v slovenskom jazyku si môžete prečítať v textovej podobe na webe Denníka N.

Ursula Keller was born and works in Switzerland. Despite her learning disabilities in early childhood, she became a world renowned scientist, mainly in the area of ultrafast laser technologies.

She graduated from Stanford University and now works as a professor of physics at the ETH in Zurich. She is also an inventor, and she was named the winner of the 2018 European Inventor Award by the European Patent Office.

Zuzana Maďarová: O zneviditeľnených ženách novembra 1989

V novembri 1989 nejedna žena premýšľala, či pôjde na demonštráciu, pretože doma má deti a jej partner už na tej demonštrácii je. On sa nepýtal, či môže ísť, čo to bude znamenať pre rodinu, on na tú demonštráciu išiel. No v situácii, keď vieme alebo máme podozrenie, že to bude nebezpečné, sa žena zamýšľa nad tým, čo to bude znamenať pre deti, keď sa obom rodičom niečo stane, keď ich napríklad zatknú.

Aj o tom dnes hovorí výskumná pracovníčka Zuzana Maďarová, ktorá predstavuje svoju najnovšiu knihu Ako odvrávať novembru 1989. 

V ženskom rode sme spolu diskutovali aj o kolektívnej pamäti, o tradičnom obraze hrdinov na tribúnach, „zneviditeľnených“ ženách a o tom, že je dôležité prerozprávať príbeh Novembra ´89 nanovo.

Helga Palušová: O veľkolepých stretnutiach samých so sebou

Helga Palušová síce najskôr vyštudovala žurnalistiku a politológiu, no neskôr sa rozhodla pre psychológiu a stala sa psychoterapeutkou. Svoju prax vedie aj v Bratislave, predovšetkým však pôsobí vo Viedni, kde už niekoľko rokov žije so svojím manželom a tromi deťmi.

V ženskom rode sme sa rozprávali napríklad aj o deťoch, výchove, rodičovstve, ale najmä o tom, aké je to stíšiť sa, aby sme sa počuli a mali možnosť stretnúť sa sami so sebou.

 

Jana Juráňová: Nebáť sa vlastnej slobody

Jana Juráňová je prekladateľka z ruštiny a angličtiny. Okrem toho píše knihy aj divadelné hry a v minulosti tiež bola redaktorkou Slovenských pohľadov a komentátorkou Rádia Slobodná Európa. V januári 2019 jej vtedajší prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Pre zainteresovaných je ale Jana Juráňová známa predovšetkým ako presvedčená feministka.

V ženskom rode sa rozprávame o asymetrii moci, solidarite medzi ženami, starnutí aj literatúre.

Kaja Bernátová: Nenechajme dobro mlčať

Kaja Bernátová pochádza z Kysúc, ale žije v Bratislave. Vyštudovala politológiu a od svojich stredoškolských čias jej aktivizmus a dobrovoľníctvo nie sú vzdialené. Pracovala pre Amnesty International, ako dobrovoľníčka v utečeneckých táboroch a dnes pôsobí v nadácii Zastavme korupciu. 

Spolu sme sa rozprávali o strachu z neznámeho a aj o tom, že keď robíme dobro, nemali by sme o tom mlčať. 

Anna Popracová: Rodiča a pediatra musí spájať dôvera

Anna Popracová je detská lekárka. Za 38 rokov praxe jej prešli rukami tisíce detí, vrátane mojich synov.

Keď sú chorí, za dverami jej ordinácie vždy nachádzam vľúdnosť, úsmev, empatiu a pochopenie. Nikdy ma neodmietla, nikdy ma nevysmiala, nikdy ma nepoúčala a nikdy ma neponížila nijakou poznámkou o nekompetentnosti alebo hystérii matky. Preto sa mi ťažko počúvajú príbehy o nevhodnom a ponižujúcom prístupe iných pediatrov.

V ženskom rode dnes hovoríme aj o autorite, zodpovednosti, úprimnosti a najmä dôvere medzi rodičom a lekárom, pretože od nej závisí zdravie a dobro dieťaťa.

Barbora Berezňáková: Nepodceňovať silu ľudskej myšlienky

Barbora Berezňáková vyštudovala filmový strih a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, ročné štúdium filmu v Španielsku a absolvovala aj kurz filmovej réžie v New Yorku. 

Vlani v auguste, pri 50.výročí sovietskej okupácie Československa ako spoluautorka predstavila projekt Spýtaj sa vašich: 68. Ako hovorí, mal predovšetkým podnietiť ľudí uvedomiť si vlastnú úlohu v histórii. História a jej pripomínanie sú totiž podľa Barbory dôležité na to, aby sme pochopili situáciu, v ktorej žijeme, a následne aj zásady, podľa ktorých sa rozhodujeme. Pokračovanie tohto projektu, ktoré sa venuje blížiacemu sa 30.výročiu novembrových udalostí roku 1989, čaká na svoju premiéru v novembri.

V septembri 2019 predstavila Barbora slovenskému publiku svoj prvý dlhometrážny film Skutok sa stal, o únose syna bývalého prezidenta Michala Kováča. V ženskom rode sme sa rozprávali aj o príbehoch, faktoch, emóciách, a o dôsledkoch chýbajúcej katarzie v spoločnosti, ak zlo v nej prítomné ostane nepotrestané.